My, dolu podpísaní občania Slovenskej republiky, touto petíciou žiadame
I. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR),
II. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR),
III. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL),
IV. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVŠ SR),
aby (podľa im zákonom stanovených kompetencií):

1. Ľudia, žijúci sporiadaným manželským/partnerským životom a zachovávajúci si vzájomnú manželskú/partnerskú vernosť, a deti, vychované k zodpovednému rodičovstvu, žiadne očkovanie proti HPV nepotrebujú a toto očkovanie im teda nemôže byť nijako prospešné, môže im byť jedine ak na škodu (keďže - ako každé iné očkovanie - môže mať (aj závažné) nežiaduce účinky), čo je v príkrom rozpore s Hippokratovou prísahou ("Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.")[1], s čl. 2 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne č. 40/2000 Z.z. ("Záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.")[2] a s ďalšími medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. "majú prednosť pred zákonmi".[3]
       Takíto ľudia (deti) zároveň nie sú pre nikoho epidemiologickou hrozbou, keďže vysoko rizikové kmene HPV sa šíria výlučne priamym kontaktom na intímnych miestach (prinajmenšom nebol doteraz vedecky potvrdený iný spôsob šírenia), takže prípadné povinné očkovanie takýchto ľudí proti HPV nemožno ospravedlniť ani prípadnou ochranou iných ľudí v ich okolí, čiže ani záujmom spoločnosti, uprednostneným pred záujmom jednotlivca.
   
   
2. Očkovanie proti HPV je očkovaním proti prakticky výlučne pohlavne prenosnej chorobe. Na presadzovanie tohto očkovania určené marketingové/reklamné/PR kampane výrobcov vakcín proti HPV (viď napr. www.HPV.sk), menovite Merck Sharp & Dohme (MSD) a GlaxoSmithKline (GSK), v konečnom dôsledku vytvárajú v cieľovej populácii (ktorou je predovšetkým neskúsená a neznalá pubertálna a adolescentná mládež, práve objavujúca pohlavný život) falošnú ilúziu ochrany pred pohlavnými chorobami a ich následkami, a tým de facto podporujú časté striedanie sexuálnych partnerov (promiskuitu). Promiskuita pritom má za následok mnohonásobne väčšie šírenie pohlavne prenosných chorôb oproti stavu bez promiskuity, a to nielen iných kmeňov/typov HPV (tých, ktoré nie sú obsiahnuté vo vakcíne), ale aj ďalších pohlavne prenosných chorôb, ako sú napr. syfilis, kvapavka, HIV/AIDS či nákazlivá žltačka (infekčná hepatitída / vírusový zápal pečene) typov B a C.
       Bezplatné očkovanie proti HPV tým paradoxne môže viesť k väčšiemu rozšíreniu (nevakcinačných typov) HPV, teda k pravému opaku toho, čím sa zavedenie bezplatnosti tohto očkovania oficiálne odôvodňuje (potlačenie výskytu HPV a s HPV súvisiacich druhov rakoviny). Toto je epidemiologická hrozba, ktorá je v plánoch na zavedenie plne hradeného (či dokonca povinného) očkovania proti HPV úplne ignorovaná.
   
   
3. V minulosti dochádzalo a stále dochádza k opakovanému porušovaniu priehľadnosti (transparentnosti) štátnej/verejnej správy v otázkach očkovania, napr. v roku 2008 bolo schválené povinné očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam (§6 ods. 1 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii prenosných ochorení), a to:
       1. za zavretými dverami (bez prístupu novinárov, odborníkov i laikov, kritických k očkovaniu, nieto ešte širokej verejnosti);
       2. na základe pochybného matematického modelu (nie poznatkov, skúseností a údajov z praxe na Slovensku), ktorý navyše bol zaplatený a je duševným vlastníctvom výrobcu vakcíny (predtým Wyeth, dnes Pfizer), a ten ho odmieta sprístupniť širokej verejnosti (odmieta, lebo by vyšiel na povrch podvod?);
       3. bez použitia akýchkoľvek údajov o zastúpení rôznych kmeňov pneumokokov na Slovensku, čisto na základe údajov z iných krajín, pričom Slovensko sa v skutočnosti od týchto krajín výrazne odlišuje a hodnotenie pomeru prínosov a rizík by preto, keby vychádzalo z údajov zo Slovenska, dopadlo výrazne inak. Národné referenčné centrum pre pneumokokové nákazy - prvý a doteraz jediný zdroj celoslovenských údajov o výskyte pneumokokových invazívnych ochorení a o zastúpení rôznych kmeňov pneumokokov v nich - totiž bolo zriadené až v roku 2011 - vyše dva roky po zavedení plošného povinného očkovania proti pneumokokom od 1.I.2009;
       4. na základe rozhodnutia ľudí, z ktorých prinajmenšom značná časť bola (alebo stále ešte je, či už je) platená za rôzne služby výrobcami vakcín. MZ SR bolo dodatočne upozornené na jasne preukázaný konflikt záujmov niekoľkých členov Pracovnej skupiny pre imunizáciu (PSPI), ktorá de facto o zavedení povinného očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam rozhodla, aj keď formálne ho iba odporučila, lenže MZ SR toto odporúčanie bez akejkoľvek kritickej analýzy, ignorujúc konflikty záujmov členov PSPI a ďalšie podozrivé okolnosti, previedlo do plošného povinného očkovania. MZ SR resp. ÚVZ SR pritom "vyriešil(o)" konflikt záujmov členov PSPI jednoducho tým, že títo "čestne prehlásili", že žiadne konflikty záujmov nemajú, hoci ich preukázateľne majú, tzn. bezočivo klamali.
       Takáto nehoráznosť, silne zaváňajúca korupciou na najvyšších miestach, sa nesmie viac opakovať!
   
   
4. Zodpovedné partnerstvo a následne zodpovedné rodičovstvo, zahŕňajúce vzájomnú vernosť partnerov/manželov/rodičov až po hrob, je tou najlepšou prevenciou všetkých pohlavne prenosných chorôb (vrátane nákaz HPV a s HPV súvisiacich druhov rakoviny), ktorá okrem 100%-nej účinnosti nemá - na rozdiel od očkovania či iných preventívnych opatrení, ako je napr. používanie kondómov - žiadne nežiaduce účinky.
       Dojčenie je nielen tou najlepšou výživou pre dojčatá a batoľatá, ale okrem toho má zásadné priaznivé vplyvy na imunitný systém vyvíjajúceho sa dieťaťa, keďže materské mlieko obsahuje jednak biele krvinky (leukocyty), jednak protilátky (imunoglobulíny) od matky, ktoré sú bábätku nesmierne osožné pri stretoch s rôznymi pôvodcami chorôb. Nijaká umelá náhrada materského mlieka neposkytuje porovnateľné posilnenie imunitného systému dieťaťa.
       Dojčenie po aspoň prvé dva roky života je potrebné na to, aby dieťa preklenulo pomocou imunitných faktorov od matky (leukocyty a protilátky) imunologicky najťažšie obdobie svojho života, v ktorom prebieha prudký vývin imunitného systému a na konci ktorého (približne okolo 2. narodenín) sa dieťa už samo vie brániť vážnejším výzvam, ako je napr. vírus osýpok (smrtnosť osýpok u inak zdravých a dobre živených detí po 2. narodeninách je v rozvinutých krajinách takmer nulová, čo nemožno povedať o smrtnosti osýpok u obdobných detí pred 2. narodeninami) či oportunistické (obvykle neškodné, ale u imunitne silne oslabených osôb potenciálne smrtonosné) baktérie s polysacharidovým puzdrom (kapsulou), ako sú hemofily, pneumokoky či meningokoky, proti ktorým si imunitný systém detí približne do 2. narodenín nevie vytvoriť protilátky.
       Vzdelávanie o vzťahovej výchove pripravuje mládež na skutočné následky pohlavného styku bez toho, aby mali obavy z neznámeho. Spolu so zodpovedným rodičovstvom sú (okrem predchádzania nákazy pohlavne prenosnými chorobami a ich šírenia) aj predchádzaním umelým potratom. Pritom umelé potraty sú nielen eticky viac než problematické a pre mnohých neprijateľné, ale zároveň významne poškodzujú zdravie ženy (nielen duševné, ale aj telesné) a sú aj zásadným rizikovým faktorom rakoviny krčka maternice, keďže pri nich obvykle dochádza k významnému poškodeniu bunkových tkanív maternice, krčka maternice a slizníc ženských orgánov, čo oslabuje imunitný systém v tejto časti tela ženy a uľahčuje rakovinové bujnenie.
       Keďže očkovaním proti HPV vyvolaná falošná ilúzia ochrany pred pohlavne prenosnými chorobami vedie k zvýšeniu promiskuity a tým aj zvýšeniu počtu nechcených tehotenstiev, z ktorých časť skončí umelým potratom, ktorý však zvyšuje riziko rakoviny krčka maternice, očkovanie proti HPV môže paradoxne zvýšiť (a zrejme po čase aj zvýši) výskyt rakoviny krčka maternice., a to aj keby vakcíny proti HPV boli úplne neškodné (čo nie sú) a nijak a u nikoho samé o sebe k vzniku rakoviny neprispievali (čo môžu). Očkovanie proti HPV tak môže viesť k pravému opaku toho, čím sa jeho plošné zavedenie ospravedlňuje.
   
   
5. Pod konfliktmi záujmov rozumieme prácu pre farmaceutickú spoločnosť, ktorá vyrába (aj) vakcíny (zamestnanecký pomer v takejto spoločnosti), externé prednášanie či konzultácie pre takúto spoločnosť (platené takouto spoločnosťou), vlastníctvo akcií či iná účasť na hospodárskych výsledkoch takejto spoločnosti, prijatie akéhokoľvek daru/grantu od takejto spoločnosti, riešenie štúdií, analýz a ďalších projektov pre takúto spoločnosť či akúkoľvek inú väzbu s takouto spoločnosťou, ktorá môže čo i len potenciálne ovplyvniť rozhodovanie a ďalšiu činnosť dotyčnej osoby v prospech takejto spoločnosti a zároveň v neprospech občanov, ku prospechu ktorých by človek, zastávajúci verejnú funkciu, mal slúžiť.
       PSPI je síce oficiálne "len" poradným orgánom bez rozhodovacích právomocí, ale MZ SR obvykle závery PSPI prijme bez ďalšej diskusie či kritickej analýzy, takže je to de facto samotná PSPI, kto rozhoduje napr. o zavedení nového povinného očkovania či pridaní ďalšej dávky už zavedenej vakcíny. Preto je principiálne neprijateľné, aby členmi PSPI boli ľudia, ktorí sú alebo v minulosti boli priamo či nepriamo platení výrobcami očkovacích látok (konkrétne predovšetkým spoločnosťami Pfizer, Baxter, Novartis, GlaxoSmithKline (GSK), Sanofi Pasteur, Merck Sharp & Dohme (MSD), AbbVie, resp. ich predchodcami v minulosti), keďže ich pôsobenie v PSPI môže viesť (a so značnou pravdepodobnosťou aj povedie, alebo už v minulosti viedlo) k presadzovaniu záujmov výrobcov vakcín na úkor záujmov občanov, čo sa podľa všetkého zrejme stalo pri zavádzaní povinného očkovania proti pneumokokom (viď bod 3).
   
   
6. Členmi PSPI sú epidemiológovia, detskí lekári, infektológovia, neonatológovia, farmaceuti, vakcinológovia, ale nikto, kto by obhajoval záujmy širokej verejnosti a prinášal by nezávislý a kritický pohľad z inej strany, žiaden zástupca pacientov, a už vôbec nie zástupca občanov skeptických či kritických k súčasnému systému povinného plošného očkovania na Slovensku. Toto je neprijateľné, lebo sa rozhoduje "o nás bez nás", navyše za zavretými dverami a úplné záznamy z rokovaní PSPI nie sú verejnosti vôbec prístupné, nanajvýš si tak človek môže vyžiadať zápisnice z rokovaní PSPI na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré ale nezachytávajú všetko, čo na rokovaniach odznelo.
       Tento stav je v demokratickej spoločnosti neprijateľný, pretože takáto štruktúra a takýto spôsob práce PSPI ju činí vysoko náchylnou na to, aby stranila výrobcom vakcín, a to v neprospech radového občana, tzn. vysoko náchylnou na korupciu.
   
   
7. Na Slovensku sa hlási menej než 1‰ (menej než 1 z 1000) skutočne nastalých nežiaducich účinkov očkovania, čo je zrejmé z častosti výskytu jednotlivých nežiaducich účinkov, ktorá je uvedená v príbalových letákoch k vakcínam (súhrnoch charakteristických vlastností lieku, tzv. SPC = Summary of Product Characteristics) a ktorá bola zistená v klinických štúdiách, z počtu ročne na Slovensku podaných dávok vakcín a z takmer zanedbateľného počtu (len niekoľko desiatok) ŠÚKL-om ročne vykázaných hlásení o podozrení na nežiaduce účinky očkovania, pričom tento vykázaný počet hlásení je menší než jedna tisícina (1‰) z počtu nežiaducich účinkov očkovania, ktorý by podľa údajov v príbalových letákoch vakcín mal nastať.
       Hlásenie pokiaľ možno všetkých nežiaducich účinkov je nesmierne dôležité pre správne vyhodnotenie bezpečnosti očkovania a nákladov na liečbu nežiaducich účinkov očkovania, ktoré by mali byť pripočítané k priamym nákladom na očkovanie (ceny očkovacích látok a výkonu očkovania), čo následne ovplyvňuje hodnotenie prínosov a rizík tej-ktorej vakcíny. Môže sa stať, že vďaka hláseniu väčšieho percenta nežiaducich účinkov sa ukáže, že tá-ktorá vakcína prináša viac škody než úžitku, čo by sa bez týchto hlásení neukázalo.
   Zároveň je to impulz pre inovácie - zlepšovanie bezpečnosti vakcín a pre predchádzanie zbytočným ublíženiam na zdraví, ku ktorým pri očkovaní (obzvlášť plošnom) môže dôjsť a aj dochádza.